KONŠTRUKTIVISTICKÉ UČENIE JE VZŤAH…

… ktorým žiačka/žiak (prvým žiakom som ja sám) autonómne zovšeobecňuje neštruktúrované data (napr. na obrázku hore) do nových zrozumiteľných skratiek, pojmov ~ operácií.

Nerobí to pamäťovým učením. Aktivizuje svoju reflektívnu abstrakciu do ich integrácie s existujúcou superoperáciou, emocionálno-kognitívnou osobnostnou mapou. Testuje si ju každodennými symetrickými interakciami s ostatnými peerkami/peermi v triede, čím nastáva vopred neznáma, ale objektívna emergentná tendencia ku spôsobilosti. Bayesovsky povedané žiačky/žiaci z rovnakých informácií autonómne zvolia tú istú priornú funkciu ako najlepšie riešenie.

Navrhujeme, aby každý beh Cieľového programu (Kurikula (s.78) ponúkal objektívne učivo ako operácie (s. 46), ktoré v emergentnej súčinnosti umožňujú narastanie spôsobilosti. Lebo šikovnosť nestačí.

Šikovné bitie, šikanovanie, klamanie, vymýšľanie, podvádzanie, manipulácia atď. sú nespôsobilé. Konštruktivistická učivová jednotka potrebuje mať inteligentný analytický potenciál autonómneho priznávania chýb, ktorý umožňuje hľadať lepšie riešenie ako krátkodobo efektívnu nespôsobilosť.  Domnievame sa, že sa to didakticky dá realizovať operáciou rekurentnosti.

V KOCKE

  1. Neformálnym heuristickým experimentovaním, pozorovaním a hrou dokážu deti rýchlo redukovať horšie hypotézy. Čiže sa dostávajú ku kauzálnej štruktúre reality bez systematického, prísne riadeného vedeckého experimentu. Je to tým, že deti nie sú pasívnymi zobrazovateľmi správnych riešení., ale aktívne ich hľadajú. Čiže keď dostanú hračku, spontánne s ňou racionálne experimentujú.
  2. Ústrednou myšlienkou Bayesovských pedagogických modelov je, že deti nielen pre seba modelujú kauzálnu štruktúru sveta, ale aj myseľ osoby, ktorá ich o ňom učí.
  3. Preto hračku deťom aktivujeme náhodne, vtedy ju skúmajú a objavujú jej ďalšie kauzálne vlastnosti a modelujú pre seba aj naše myslenie. A neukazujeme im jej funkcionalitu, lebo vtedy ju iba zopakujú. Motivujeme neformálne experimentovanie, nie formálne výsledky.

Príklad konštruktívnej dejepisnej úlohy, otvorenými otázkami prepájajúcej pozorovanie, zovšeobecňovanie, modelovanie, testovanie do súčinnosti:

1. Pozeráme sa, čo je na kotúčoch premietačky a z čoho sa skladá.

(Ak nemáme premietačku, môžeme doniesť film. Ak nemáme film, môžeme v mobile prezerať fotografie videosekvencie a skúmať, ako existuje pohyb.)

2. Potom si robíme vlastný film, v ktorom zobrazíme včerajší, dnešný a zajtrajší deň.

3. Skúšame ho premietať opačne. 

Cieľom tejto úlohy je, aby si žiačky/žiaci autonómnou činnosťou prehlbovali intuíciu pojmov minulosť, prítomnosť, budúcnosť.

Surovina Dejepisovania 5-7 užívateľ: test, heslo: P0zrite! – ak máte radi starých Grékov, zadajte do chatbota gre, Rimanov rim a on vám povie, v ktorých kapitolách sú. Je to ešte iba dieťa. Rozumie len zopár slovám. Čiže s ostatnými vecami sa obracajte radšej hneď na mňa.

 
Ďalšie činnostné suroviny sú v menu